Umelý kameň

Liaty kameň, imitácia prírodného kameňa, bol zhotovovaný z troch rôznych dôvodov. Bol lacnejší, technika jeho odlievania bola rýchlejšia ako tesanie do prírodného kameňa a bolo možné ho vytvárať i v oblastiach, kde sa prírodné vhodné sochárske materiály nevyskytovali.

Najväčšie uplatnenie mal umelý kameň v 19. stor. v období historizmu a secesie pri výrobe dekoratívnych plastických prvkov. Neskôr v medzivojnovom období v záhradnej i verejnej plastike a v povojnovom období socialistického realizmu v  architektúre.

Technika výroby:

V súčasnosti je umelý kameň využívaný pri zhotovovaní ohrozených historických plastík v pamiatkovej starostlivosti, ale vďaka stúpajúcemu záujmu aj pri záhradnej dekoratívnej plastike. Umelý kameň vzniká odlievaním zmesi do formy. Základnú zmes umelého kameňa tvorí pojivo a plnivo.

Pojivo môže byť na báze:

  • hydraulických anorganických materiálov ( vápno, biely cement)
  • umelých živíc (epoxidových, polyesterových)
  • organokremičitých látok

Niektoré anorganické pojivá sa kombinujú s organickými, obvykle formou prísady určitého množstva vodnej disperzie akrylových kopolymerov. V zmesi musí byť väčší podiel pojiva. Pri použití bežného cementu sa pridáva práškový vapenný hydrát, aby zmes bola svetlejšia a tiež spracovateľnejšia.

Plnivo sa volí podľa druhu imitujúcej horniny a jej charakteristickej zrnitosti. Na dofarbenie sa do plniva pridáva pigment. Plnivo sa niekedy mieša s drveným sklom, ktoré nahradzuje sľudu prítomnú vo väčšine hornín.  



Tvorba web stránok zdarma Webnode